Kovalík: Môj najťažší zápas

Premiéra, na pôde súpera – a víťazná. Jozef Kovalík sa postaral o zvýšenie náskoku Slovenska v daviscupovom stretnutí s Maďarskom na 2:0. Vo svojom prvom zápase v najprestížnejšej tímovej súťaži sa 24-ročný zverenec Borisa Borgulu uviedol vynikajúco. Prerušil po 10 zápasoch víťaznú daviscupovú sériu domáceho lídra Mártona Fucsovicsa.

Aká to bola premiéra?

Výborná, vyhral som! Bol to náročný štvorsetový zápas, najmä psychicky, ale aj fyzicky. Taký ťažký zápas som ešte nehral.

Kde sa lámal?

Bolo viac zlomových momentov. V druhom sete, ktorý som dokázal vyhrať, dôležitý bol tajbrejk tretieho setu, keď som videl, že súper už nestačí fyzicky.

Vnímali ste zopár rušivých momentov zo strany publika?

Neprekážali mi. V Davisovom pohári to tak býva, diváci fandia, aj pískajú do servisov a medzi servismi. Snažil som sa sústrediť na hru, nevnímal som to.

Druhý raz ste v profesionálnej kariére hrali  štvorsetový zápas. Aj keď hovoríte, že to bolo náročné, pôsobili ste sviežejšie ako súper. Vďaka čomu?

Vďaka veľmi dobrej príprave v tomto týždni, starostlivosti lekára, fyzioterapeuta, maséra. Sme dobre pripravení, aj fyzicky, ale aj pričinením kondičných tréningov. To sa prejavilo vždy v koncovkách.

Pociťovali ste v premiére zodpovednosť?

Tímová súťaž je aj o zodpovednosti. Teraz vedieme 2:0, už sa bude ľahšie hrať. Dôležité je sústrediť sa na hru a nemyslieť na nič iné.

V čom bol daviscupový súboj s Fucsovicsom iný ako vaše predchádzajúce turnajové zápasy?

Naposledy som ho zdolal v tomto roku na challengeri. Ale v Budapešti sme teraz hrali úplne odlišný zápas. Fucsovics dlho v Davis Cupe neprehral. V tejto súťaži sa hrá na tri víťazné sety, je to náročné koncentrovať sa v zápase a zvládnuť ho. Som rád, že som ho opäť zdolal. Nie je jednoduché vyhrať nad tým istým súperom štyri razy. Vedel som, čo bude na neho platiť, ale aj on sa na mňa pripravil. Kapitán Mečíř mi veľmi dobre poradil, jeho rád som sa držal v treťom aj štvrtom sete.

Čo konkrétne?

Držať súpera pod tlakom, nenechať sa tlačiť forhendom, ten má dobrý, snažiť sa mu hrať viac do bekhendu. To bolo najdôležitejšie. Vietor bol veľkou prekážkou. Hrať proti vetru bolo fyzicky náročné. Ale to bolo rovnaké pre nás oboch.

Za stavu 5:0 vo štvrtom sete ste už verili, že vyhráte?

Vo víťazstvo som veril celý zápas! Aj keď tam boli ťažké momenty. Veril som, ale vždy treba zápas dohrať do konca.

Aká bola spolupráca s kapitánom na lavičke?

Spolupráca s kapitánom pomáha. Miloš vidí veľmi dobre situácie a vie poradiť.

Okrem slovenských fanúšikov, ktorým ste špeciálne ďakovali, vás prišli do Budapešti povzbudiť aj blízki. Aké to je, veď na turnajoch s vami nebývajú?

Rodičia ma snáď videli naposledy hrať ako juniora. Odvtedy som cestoval na turnaje sám alebo s trénerom. Zavolal som ich, aby si pozreli zápas. Prišli s bratom, aj s mojou priateľkou Nikolou (Vajdovou pozn.). Prítomnosť slovenských divákov bola naozaj veľmi povzbudzujúca. Preto prišla naša ďakovačka, bola spontánna.   

Zuzana Wisterová, Budapešť